Môj prezident nie je len dobrý obchod.

Ak teda nie je v hre kvalita našich životov, ostáva už len politický záujem a záujem o presadenie tých osôb, ktoré pre rôzne skupiny občanov predstavujú koncentrát nimi uznávaných hodnôt. 
Dilema tu teda je. Ako sa zachovať: ako občan - politik, alebo ako občan - človek? 

Ak ako hlavný determinant môjho rozhodovania vo volebnej miestnosti bude politická preferencia, dám hlas Ivete Radičovej. Jej úspech či neúspech môže mať politickú odozvu vo vzťahu k posilneniu či oslabeniu opozície. Môže to byť mobilizujúci moment. 

Ak hlavným determinantom môjho politického rozhodovania vo volebnej miestnosti bude súhlas s hodnotovými preferenciami jednotlivých kandidátov na tento čestný úrad, v ktorom okrem krajiny ako celku budú reprezentovať aj mňa, dám hlas Františkovi Mikloškovi. 

Kto si trúfne povedať, ktorý determinant je jednoznačne správny? 

Ak dám hlas Františkovi Mikloškovi, oslabím tým Ivetu Radičovú, a posilním tým Ivana Gašparoviča (ktorého však nemám chuť podporovať pre jeho minulosť). Ak teda dám hlas Ivete Radičovej (ktorá je politickou jednotkou opozície, teda aj mojich politických reprezentantov), odmietnem Františka Mikloška (ktorý v týchto voľbách nemá veľkú politickú váhu) a oslabím tým Ivana Gašparoviča (čo sa zase javí ako účelné). - toto je politické uvažovanie. Prevažuje v ňom kalkul.

Ak dám hlas Františkovi Mikloškovi (lebo má moju osobnú dôveru a predstavuje to, čo si v živote vážim), oslabím tým Ivetu Radičovú (ktorá okrem plusov - nekomunistka a demokratka predstavuje pre mňa nie vlastné hodnoty) a tým pádom je možné, že prezidentom bude opäť Ivan Gašparovič (reformovaný komunista, presedlaný mečiarovec, Gauliderov „kamarát", proklamovaný nacionalista, no v súčasnosti človek neškodný). - toto je uvažovanie občana - človeka.

V Pirátoch z Karibiku - (neviem ktorý diel, videl som len ten jeden), jeden z kolegov pirátov, keď sa odhalilo, že ostatných zradil, povedal vetu, ku ktorej som sa pre jej zjavnú nelogickosť, ale zároveň dobrú výstižnosť vrátil viac krát. Povedal niečo také, že: 

„Nie je česť ostať do konca na strane porazeného, prejsť v pravý čas na stranu víťaza je jednoducho dobrý obchod."

No, v pirátskom svete, kde sa kvôli osobnému prospechu (politickému profitu) zrádzajú kamaráti je to asi účelné, ale v mojom svete sa podľa toho (aj v dnešnej praxi uplatňovaného) pravidla riadiť nechcem. Preto v prezidentských voľbách sa budem rozhodovať ako občan - človek. Nech výsledok dopadne akokoľvek. Moje rozhodnutie je slobodné.