reklama

Vec spoločenskej dohody.

Vývoj slovenskej spoločnosti rýchlo napreduje. Otázka morálky v prezidentských voľbách ostáva aj naďalej. A zdá sa, že naberá na význame.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (102)

Problém toho, čo ešte môže byť vecou spoločenskej dohody, a čo už ňou byť nesmie, je vo svojej podstate filozofický. Múdri ľudia, majúci právo pri vytyčovaní kritérií toho posudzovania argumentovať poznatkami, ktoré ľudstvo vo svojej histórii doposiaľ nazhromaždilo, zaiste majú v tejto veci jasno. Spoločnosť však nie vždy chce počúvať múdrych ľudí. Zvlášť, keď ich múdre stanoviská sú v rozpore s jej vytýčenými cieľmi.


Naša soločnosť, ako každá iná, sa skladá z jednotlivcov a skupín, z ktorých všetci dosiahli určitý stupeň poznania a majú o šťastí svoju vlastnú predstavu. A na základe svojho poznania a svojich cieľov formulujú svoje záujmy. Ktoré neraz nekorešpondujú s tými cieľmi a hodnotami, ktoré formulujú „múdri ľudia". Títo totiž hovoria, že byť (napr. dobrým a čestným človekom) je viac, ako mať (napr. dostatok hmotných dobier či moci). 

Svojim spôsobom Iveta Radičová nahlas povedala len to, čo si aj tak veľká časť občanov našej krajiny myslí. Za to si zaslúži bobríka občianskej statočnosti. Povedala, že kritériá morálky udáva verejná mienka, že nie sú nemenné. Tým, že to povedala nahlas, nepovedala nič nové. Myslia si to mnohí. V reči filozofov tým však dodala demokracii, tejto staronovej forme spoločenského usporiadania náboženský charakter. Demokracia ako novodobé náboženstvo

Ako dirigenti pri vedení orchestra udávajú tempo, intenzitu, farbu hudobnej produkcii, tak aj spoločenské a politické reprezentácie vytvárajú presný rámec toho, čo sa dá nazvať charakter a originalita krajiny. Ak naše spoločenské reprezentácie budú k hodnotám pristupovať nie na báze nadčasovosti, ale budú reflektovať predovšetkým väčšinovú mienku, budú mať na to plné právo. Žijeme predsa v občianskej spoločnosti. 

Nie je tajomstvom, že posúvanie hraníc morálky sa v podmienkach občianskej spoločnosti deje smerom, ktorý narúša nemenné hodnotové systémy, stojace na viere jednotlivcov a celých skupín občanov. Že toto moderné posúvanie hraníc umožňuje byť občanovi „slobodnejším" pri dosahovaní svojich cieľov. Že hranice „nemennej morálky" sú mu skôr na obtiaž. Ak takýto občan má za osobnú a spoločenskú prioritu postavený cieľ najprv mať (sa dobre), a až tak chce byť (dobrým), v občianskej spoločnosti to treba rešpektovať. Aj zo strany inak zmýšľajúcich.

No čo s tým, keď v istom okamihu, ktorý nastane (alebo už nastal?) sa táto preferencia mať pred byť stane smerodajnou nielen v osobných životoch, ale v celej spoločnosti? A čo s tým, ak tento trend je posilňoaný spoločenskými a politickými reprezentáciami? Čo s tým, ak občania žijúci v nemenných hodnotových systémoch sa novodobými trendami cítia ohrození? Ak privádzajú svoje deti do sveta, ktorý so svojím socializačnými nástrojmi bude zásadne ovplyvňovať ich vlastné hodnotové ukotvenie? Sú na svete občianske a demokratické spoločnosti, ktorý umožňujú model spolužitia medzi „moderným" a „tradičným"? 

Myslím si, že v občianskej spoločnosti je celkom normálne, ak v politickej súťaži prebieha diskusia aj o tom, čo ešte môže byť vecou spoločenskej dohody, a čo už ňou byť nemôže. Váhu by mali mať múdre argumenty.

Marcel Pančuška

Marcel Pančuška

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som presvedčený, že rok 1989 bol predovšetkým príležitosťou pre spoločnosť osvojiť si život v slobode. Že život v slobode je najväčšou výzvou pre človeka, ktorú je potrebné zvládnuť v súlade so svojim presvedčením. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu