V uplynulom storočí bol povojnový svet - povojnová Európa vybudovaná prispením viacerých významných faktorov a okolností. Jedným z nich bol aj vznik a masívny nástup kresťanských a kresťanskodemokratických strán do politického a spoločenského diania. A bol to vstup, ktorý položil základy budúcej európskej prosperity. Alcide De Gasperi, Konrad Adenauer, no najmä a v prvom rade Robert Schuman rozpoznali potreby svojej doby - posilňovanie spolupráce medzi euróskymi štátmi, posilňovanie dôvery v seba navzájom, odbúravanie bariér medzi ekonomikami a následne aj medzi ľuďmi navzájom. Presadzovanie ekonomických slobôd malo za následok posilňovanie celého radu slobôd ďalších. A najmä sociálnych výhod. A mnohým o ne ide aj teraz - v čase ich postupného obmedzovania, až strácania.
Je pravdou, že podoba Európy je dnes vo viacerých oblastiach už nepodobná tej, ktorú presadzovali a spoločne budovali traja spomenutí páni. No základné ciele - zjednotená a mierová Európa (samozrejme v kontexte svojej doby, poznačenej čerstvými dôsledkami II. svetovej vojny) sa dosiahli a sú neodškriepiteľné.
Neumieram túžbou po budúcom Európskom štáte, ani po zániku mojej krajiny ako suverénneho štátu. Myslím si však, že projekt Európskej únie treba vnímať na pozadí rozbehnutej - a zdá sa, že nezadržateľnej - globalizácie. O ktorej ekonomických a sociálnych následkoch pred 60 rokmi nikto netušil, a preto s ňou vo svojom projekte zjednotenej Európy ani počítať nemohol. Jednoducho - svet (zvlášť ten moderný) sa vyvíja nie stále tak, ako sa očakáva.
De Gasperi, Adonauer a Schumann boli kresťanskodemokratickí politici. Nie, to nie je nadávka. Ak niekto hodnotí vývoj Európy za posledných 60 rokov prevažne pozitívne, mal by sa poďakovať predovšetkým im. Ich pričinením sa vytvorili pre ľudí v Európe sociálne pomery, ktoré nikdy predtým nezažili. Dnešnými procesmi globalizácie sa všetko mení. Jednotlivé štáty v celosvetových procesoch neznamenajú (skoro) nič. Stupeň integrácie Európy dobrý pred 40 rokmi dnes nestačí. Ak má byť globalizácia popri jej prínosoch aj urýchľovačom ekonomických a sociálnych rozdielov už nielen medzi bohatým Severom a chudobným Juhom, ale aj naprieč našimi spoločnosťami vo vnútri Európy, tak potom tento proces by mali brať nasledovníci „otcov Európy" vážne. Voľný trh sa jednoducho v dnešnom svete nedá používať ako nástroj spravodlivého rozdeľovania spoločných dobier.
Myslím si, že ťažiskom spoločensko - politickej aktivity kresťanov ochotných angažovať sa vo verejnom živote sa má nadobro presunúť z jednostanného presadzovania trhových princípov naprieč spoločnosťou inde. Dôstojnosť človeka vo všetkých jej aspektoch a jej ochrana má byť základňou politického pôsobenia pre kresťanskú demokraciu.
Keď budú aj naši kresťanskí demokrati pravdiví, prestane byť slovo „kádéhá" nadávka. A potom uvidia, koľko partnerov na spoluprácu v službe tejto krajine nájdu aj medzi tými, ktorým teraz nevedia prísť na meno. No najskôr potrebujú dať priestor nášmu slovenskému Schumanovi. Pre dobro nás všetkých.
